Prečo sa poľnohospodári a potravinári hnevajú?

Autor: Emil Macho | 9.10.2020 o 11:18 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  1159x

Nie je pravdou, že spor s politickým vedením ministerstva majú iba takzvaní „agrobaróni“ a veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve a potravinárstve.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári majú dosť svojich vlastných starostí a nepotrebujú míňať energiu a čas na jalové spory s ministerstvom pôdohospodárstva alebo politikmi ako takými. Na druhej strane pokiaľ vidíme, že nekompetentnosť a nekoncepčnosť politického vedenia rezortu ohrozujú jeho vitálne funkcie, musíme sa ozvať. A práve to sa dnes deje. Je nám nasadená akási psia hlava, akoby len a len „ veľkí“ poľnohospodári  mohli za to, čo sa udialo za posledných 30 rokov. Áno, mohli sme urobiť viac, ale kto nemohol v tejto krajine. Rovnakú psiu hlavu logikou vedenia nášho ministerstva môžeme nasadiť učiteľom, zdravotníkom, vojakom, v podstate celej spoločnosti.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) oznámila v týchto dňoch, že jej členovia vstupujú do štrajkovej pohotovosti. Ešte pred tým sme vyzvali premiéra, aby sa začal situáciou v agropotravinárskom rezorte zaoberať. A mesiace predtým (a opakovane) sme sa pokúšali s ministrom Jánom Mičovským nadviazať zmysluplný, vecný, odborný a poctivý dialóg. Tieto pokusy boli neúspešné a napriek tomu, že minister Ján Mičovský hovorí, že vecné dôvody na štrajkovú pohotovosť neexistujú, prakticky celý sektor je opačného názoru. A to nie je a nemôže byť náhoda.

Po prvé: nie je pravdou, že spor s politickým vedením ministerstva majú iba takzvaní „agrobaróni“ a veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve a potravinárstve. Vôbec nie. Poľnohospodári a potravinári združení v SPPK predstavujú prakticky dokonalý prierez celého agrárneho ekosystému a združujú samostatne hospodáriacich roľníkov, družstvá, akciové spoločnosti aj spoločnosti s ručením obmedzeným. Komora zastrešuje 37 poľnohospodárskych a potravinárskych zväzov a združení. Keď to rozmeníme na drobné, je to 423 samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR), 396 družstiev, 442 s.ro. a 49 a.s. Tieto subjekty zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Členovia SPPK obrábajú spolu 717 502 ha ornej pôdy, čo predstavuje 54% z jej celkovej výmery. Ale dopestujú a dodajú na trh napríklad až 81% z celkovej slovenskej produkcie cesnaku alebo 78% cibule , 77% špenátu a 92% špargle. Mohol by som pokračovať ešte veľmi dlho napríklad v ukazovateľoch živočíšnej výroby a mnohých iných oblastiach, ale jedno je zrejmé – SPPK nezastupuje agrobarónov a veľkostatkárov, ktorí len berú dotácie. Zastupuje poľnohospodárov a potravinárov, ktorí s pridanou hodnotou produkujú a vyrábajú podstatnú časť toho, čo táto spoločnosť zje.

Po druhé: nie je pravdou ani to, že ministerstvo s nami vedie poctivý dialóg a zapája nás do všetkých kľúčových procesov. Pokiaľ si to pán minister a celé politické vedenie rezortu myslia, je nám to ľúto, ale, bohužiaľ, to nie je pravda. Z ministerstva odchádzajú ľudia, ktorých my, poľnohospodári a potravinári, poznáme ako dobrých odborníkov a čestných ľudí.

Aj preto sa poľnohospodári a potravinári hnevajú. Mnohí z nás si mysleli, že s nástupom novej vlády sa začnú konečne riešiť mnohé nahromadené problémy v našom rezorte, ale nič také sa nedeje. Naopak – skutoční poľnohospodári a potravinári sa dostávajú akoby na druhú a vedľajšiu koľaj.

Keď sme sa na pôde SPPK rozhodovali o tom, či vstúpime do štrajkovej pohotovosti, jeden nemenovaný kolega sa pred všetkými vyjadril, že si už ani nie je istý, či tento štát a jeho vláda vlastne poľnohospodárov a potravinárov potrebujú. Spontánne z toho vzišla otázka nás všetkých – potrebuje táto krajina svoj agropotravinársky sektor? Nám, čo v ňom žijeme, pracujeme a podnikáme, sa už niekedy zdá, že nie.

Pritom je úplne jasné, že každá rozumná krajina svoj agropotravinársky sektor potrebuje a snaží sa ho rozvíjať a chrániť.  A to nie je vždy úplne jednoduché a nedá sa to robiť v situácii, kedy si vedenie rezortu a kľúčová časť celého sektora v zásadných otázkach nerozumejú. Aj preto sa poľnohospodári a potravinári hnevajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?